Japonsko spravilo historický krok, zrušilo zákon, ktorý od roku 1945 zakazoval japonskej armáde bojovať v zahraničí.

Podľa japonskej ústavy (Článok 9), napísanej pod dohľadom spojeneckej armády po druhej svetovej vojne, malo Japonsko zakázané aktívne využívať vojenskú moc, s výnimkou sebaobrany. Japonsko sa tak od vydania zákazu nezúčastnilo žiadnych bojov, avšak, zopár japonských jednotiek viackrát pomáhalo Organizácii Spojených Národov (UN) pri mierových operáciách.

Zmena zákona odsúhlasená parlamentom umožní Japonsku zúčastniť sa takzvaných akcií „spoločnej sebaobrany“, čo znamená, že Japonsko bude môcť poskytnúť vojenskú pomoc spriateleným národom mimo hraníc Japonska.

Japonský premiér, Shinzo Abe, ktorý je presvedčený, že sa Japonsko potrebuje prispôsobiť zmenám v otázke svetovej bezpečnosti, vynakladal úsilie na presadenie zmeny zákona už dlhšiu dobu, Tento krok uvítali hlavne Spojené štáty, ktoré sú dlhodobým a stálym spojencom Japonska v otázkach bezpečnosti, avšak vyprovokoval Čínu, krajinu, s ktorou má Japonsko už dlhú dobu nestabilné a napäté vzťahy. Tá obviňuje Japonsko zo znovu zbrojenia.

Aj japonskí občania, ktorí v sebe majú hlboko zakorenené presvedčenie v povojnový pacifizmus, vnímajú túto zmenu ako veľmi kontroverznú. Na protest proti zmene v ústave sa tisícky ľudí zúčastnilo protestu v Tokiu, jeden muž sa na protest podpálil zaživa.

Premiér Abe však zdôrazňuje, že zmena nebude viesť k zapojeniu sa Japonska do zahraničných vojen. „To, že by Japonsko malo bojovať vo vojnách za cieľom obrany cudzej krajiny je len nedorozumením. To nepripadá v úvahu.“ vyhlásil na tlačovej konferencii. „Je to len striktne obranné opatrenie na ochranu našich vlastných občanov. Naša všeobecná zásada, že Japonsko nemôže vyslať vojská viesť boje do cudzích krajín sa nijako nemení.“

Kritici obviňujú premiéra Abeho z uskutočnenia prvého kroku, ktorý podľa nich môže viesť k oveľa závažnejším a trvalým zmenám Článku 9, v ktorom sa Japonsko vzdáva nároku na vedenie vojny a expanzívnej politiky. Iní však vidia japonskú ústavu, ktorá od roku 1945 neprešla žiadnou väčšou zmenou, ako vojnovú relikviu uvalenú na Japonsko a ktorúje potrebné zreformovať, aby sa Japonsko mohlo zapojiť do bežných činností moderného národa.